História farnosti Krškany

Krškany (do roku 1960 oddelene: Malé a Veľké Krškany, maď. Kiskereskény, Nagykereskény) sú obec na juhozápadnom Slovensku v okrese Levice. Podľa Urbarium z roku 1767 sídlili v Krškanoch šľachtické rody ako Disznóssy, Agardy, Horváthy, Pomothy, Zmeskál, Paulik a Krsák.

Krškany boli filiálnou obcou Levíc a neskôr Malých Ludán. V roku 1777 dal zeman František Majláth de Székhely a jeho žena Anna rod. Martinkovičová postaviť kostol. Veža bola pristavená neskôr. Veľký zvon darovali kostolu františkáni. Františkáni tu boli do roku 1787 domácimi kaplánmi Majláthovcov.

A to:
roku 1777 – P. Félix Gažo do 17.3.1777
roku 1779 – P. Róbert Meško
roku 1780 – P. Benjamin Haviar
roku 1784 – P. Angelus Papánek
roku 1786 – P. Honorius Markovič (Pokrstil Jána Hollého – kňaza, básnika)

Od 17. októbra 1787 boli Krškany farnosťou (s filiálkami Malé Krškany, Čankov, Varšany /dnes Kalinčiakovo/, Horša a od roku 1808 aj Malý Kiar).

KŇAZI PÔSOBIACI VO FARNOSTI

r. 1799	Ján Trangusz (v roku 1801 postavená fara)
r. 1805	Andrej Kotibay (29. júla 1807 bola farnosť uznaná za zriadenú)
r. 1824	Jozef Palšovič
r. 1830	Prochádzka (Révházi) Matyáš
r. 1873	Ján Perajok
r. 1873	Karol Feketeházy (oslavoval 100. výročie postavenia kostola)
r. 1889	ThDr. Roman Reindl (za 6000 zlatých renovoval faru)
r. 1894	Peter Klenovič
r. 1900	Anton Lovecsek (sociálny bojovník, postavil kostol v Kalinčiakove)
r. 1908	Anton Bauer
r. 1911	Dezider Schmál
r. 1911 – 1930	Pavel Ernei /Valach/ (V roku 1930 opravil kostol. Každá rodina dala 20 Kčs.)
	V júli 1931 bol zakúpený organ od firmy Gona – Prešov za 19 800 Kčs. Obnos vyzbierali veriaci.
r. 1931 – 1958	Alexander Pataky
r. 1959	Ladislav Poláčak
r. 1962 – 1981	Pavol Bachan Vtedy 36 ročný prišiel z kaplánskeho miesta z Topoľčian. Bola to jeho prvá farnosť počas jeho účinkovania. Začal preto nadšene a prácne účinkovať vo farnosti. V období dubčekovského režimu odišiel do Šelpíc (r. 1968 – 1970). Medzitým sa stal správcom tunajšej farnosti Štefan Turček.
r. 1968 – 1970	Štefan Turček (nar. 19.9.1937 v Novej Vsi nad Žitavou). Bol správcom dva roky. Stihol postaviť hospodárske budovy Farského úradu. Za jeho účinkovania farnosť ožila, ako vtedy počas politického „oteplenia“ všade. Nové pastoračné metódy, pokoncilová obnova liturgie – to všetko prispelo k prehĺbeniu náboženského života. Nebol tu však spokojný. V roku 1970 odišiel za spávcu do Tesárskych Mlyňan. Zostali po ňom spomienky na jeho originálne kázne a nekompromisnosť v konaní.
r. 1970 – 1981	V roku 1970 sa vrátil do farnosti vdp. Pavol Bachan. Za jeho pôsobenia sa urobila prístavba sakristie v Krškanoch, elektrifikácia zvonov v Krškanoch, priviezol sa nový organ.
r. 1981 – 1990	Peter Kučera (nar. 25. 8. 1948 v Hlohovci). Bolo to jeho prvé farárske miesto. Dovtedy od vysviacky, ktorá sa konala 9. 6. 1974 prešiel 7 kaplánskych miest. V r. 1980 bol vymenovaný za prefekta Kňazského seminára v Bratislave. Po udalostiach – hladovka – demonštrácie bohoslovcov v októbri 1980 bol z kňazského seminára prepustený.
r. 1990 – 2006	Polák Ľubomír
r. 2006 – 2020	Mašek František
od r. 2020	Kubinec Marcel

ŠTATISTICKÉ ÚDAJE

Rok 1972:

V roku 1972 bolo vo farnosti pobirmovaných 149 birmovancov. V roku 1980 sa konala vo farnosti ďalšia birmovka. Počet birmovaných bol 110. Birmoval Dr. Ján Čížik, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy.

Rok 1981:

Na Veľkú noc na sv. spovedi bolo v Krškanoch 199 veriacich, v Kalinčiakove 80, v Kiari 60.

Rok 1982:

V tomto roku sa v kostole urobilo nové obloženie z červeného smreku, ktoré stálo 9000,- Kčs. Zároveň všetky kostoly dostali nové omšové rúcha.

Rok 1983:

Počet prvoprijímajúcich 26 detí.

Rok 1984:

Veľká noc: počet prijímajúcich: Krškany 250, Kalinčiakovo 125, Kiar 85.

V júni 1984 bola vymenená strecha farského kostola za 40 000,- Kčs.

V dedine pôsobili aj rehoľné sestry Sv. Kríža. Pracovali v miestnom ústave do 5. 2. 1985, kde bolo a aj je okolo 100 chovancov. Duchovnú správu pre tieto sestry zabezpečoval P. Vojtech Mikula, jezuita, tunajší rodák.

V tomto roku bol opravený aj kríž pri farskom kostole. Pamätný nápis na ňom je z príležitosti Cyrilo-metodského roka.

Rok 1985:

24. marec: 200 rokov od narodenia básnika Jána Hollého. Krškany majú k nemu vzťah – je tu pochovaný jeho krstiteľ – P. Honorius Markovič, prvý krškanský farár.

2. apríl: malá skupinka veriacich (3) navštívila v Prahe kardinála F. Tomáška a darovali mu dar od našich veriacich – malého živého baránka.

7. apríl – Veľká noc: počet prijímajúcich: Krškany 330, Kalinčiakovo 140, Kiar 80.

10. apríl: traja naši veriaci sa zúčastnili velehradských slávností pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda.

23. jún: k 1. sv. prijímaniu pristúpilo 26 detí.

8. júl: na filiálke Malý Kiar sa vymenila strecha kostola.

25. august: vymaľovaný interiér kostola v Krškanoch. Bol veľký záujem o prácu z radov veriacich, ktorých na pomocné práce prišlo 50. Kostol posvätil vdp. Mikula, ktorý v príhovore na konci sv. omše povedal, že v r. 1777 požehnal kostol kanonik richvaldský, jezuita a teraz aj novú maľovku požehnal jezuita.

Na Vianoce tohto roku bol počet prijímajúcich v Krškanoch 300, v Kalinčiakove 140, v Kiari 90.

K 1. októbru 1985 robil vdp. Peter Kučera prieskum religiozity vo farnosti. Krškany mali v tom čase 968 obyvateľov (z toho v ústave 110). Z toho je 43 evanjelikov, ostatí katolíci (neráta sa do toho ústav). Do kostola pravidelne každú nedeľu chodí 406 osôb. Občas k nim pribudne 117 a nechodí 191 osôb (ostatní?). V Kalinčiakove žije 530 osôb – 430 katolíkov, 61 kalvínov, 7 evanjelikov. Do kostola chodí pravidelne 176, občas 30, 200 nechodí! V obci Malý Kiar žije 313 osôb, z toho 113 chodí pravidelne do kostola, občas 10, 38 je evanjelikov, ostatní nechodia vôbec. Celkovo v tomto roku má farnosť 1811 občanov, z toho je 1407 katolíkov. Z toho pravidelne na bohoslužby chodí 690 osôb, občas 157 a nechodí 544.