Kalinčiakovo patrí cirkevnoprávne do farnosti Krškany.

Kalinčiakovo patrí medzi najstaršie obce Hontianskej župy. V 12. storočí tu bol postavený románsky kostolík, ale obec Wosyam sa prvýkrát spomína až v roku 1242, keď bola majetkom Šimonových synov Michala, Martonoša, Jákóa a Füleho z rodu Varsányi-Simonyi. Majetky sa im podarilo podržať až do 18. storočia. Od 15. storočia tu mali majetkový podiel Kálnayovci, neskôr Horváthovci, Jánokyovci a Nyáryovci, ktorí mali v obci majetky až do roku 1945.

Po moháčskej katastrofe sa na juhu Slovenska na takmer jeden a pol storočia ustálila hranica dvoch rozdielnych civilizácií – kresťanskej a islamskej. Územie dnešného Slovenska sa stalo trvalou súčasťou celoeurópskeho mocenského a politického diania. Kalinčiakovo sa stáva súčasťou hontianskeho „náhije“, tureckej územno-správnej jednotky. Vďaka tureckým daňovým súpisom sa dozvedáme, že v roku 1664 bolo zdanených 59 osôb v 44 domácnostiach. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom. Pestovali pšenicu, šošovicu, hrach, ľan, konope, chovali hovädzí dobytok, ošípané a zaoberali sa i včelárstvom.

Po náboženskom spore v roku 1591 v Čepregu sa Kalinčiakovo pridalo k reformovanej kresťanskej cirkvi. Už roku 1608 patrila do tekovského seniorátu. Kostol používali od roku 1655. Kálnayovci, majitelia Kalinčiakova, ubránili kostol pred konfiškáciou, preto napriek protireformačnému tlaku kalvíni slobodne vyznávali svoju vieru. V roku 1910 mala obec 332 obyvateľov. V rokoch 1938 – 1945 sa Kalinčiakovo ocitlo v novom štátnom útvare, v Maďarsku. Počas masových deportácií do koncentračných táborov boli v roku 1944 odvlečení dvaja obyvatelia židovskej národnosti.

Od 1. 1. 1976 je obec Kalinčiakovo pričlenená občiansko – právne k mestu Levice. Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V r. 1655 prešiel do rúk reformovanej kresťanskej cirkvi. V období baroka bola pristavaná veža mierne posunutá smerom na sever od stredovej osi kostolíka. Pri obnove v 19. stor. boli vonkajšie múry lode i apsidy spevnené opornými piliermi. V roku 1932 boli počas rekonštrukčných prác objavené zamurované románske okná a portál. Z románskej lode a apsidy bola taktiež odstránená omietka a odhalené kvalitné románske murivo. Rekonštrukčné práce sa robili aj v roku 1956. Približne v roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil murivo lode. Posledné práce sa vykonali v roku 2003, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža. Takisto strecha bola pokrytá drevenými šindľami.

Rodina Nyáry patrila medzi významné uhorské rody. V Peštianskej župe sa spomína už v roku 1411. Neskôr vlastnili majetky v Tekovskej župe a začiatkom 18. storočia nadobúdajú majetky i v Hontianskej župe. V tom období sa dostávajú i do Kalinčiakova a Bohuníc. V roku 1836 Anton Nyáry a jeho deti dostali titul barón. Mnohí členovia tejto rodiny sa narodili v Kalinčiakove.

PhDr. Ladislav Vincze
MV SR, Štátny archív v Nitre – pobočka Levice

Katolícky kostol Ružencovej Panny Márie, pôvodne kaplnka, pochádza z roku 1900.